CELISTVÁ RASTLINNÁ STRAVA

Celistvá rastlinná strava (CRS) je strava, ktorá je založená na:

  1. celistvosti potravín, to znamená, že sa sústredíme na priemyselne nespracované potraviny
    ÁNO: čerstvé ovocie, zelenina, celé obilné zrná, strukoviny, orechy, semená
    NIE: mrazené a konzervované ovocie a zelenina, mletá múka, ktorá dlho stála, rafinovaný cukor a soľ, olej, akékoľvek polotovary (od hotových jedál až po sladkosti)
  • priemyselne spracované potraviny obsahujú rôzne syntetické (umelé) prísady ako: emulgátory, farbivá, dochucovadlá, arómy – tie sú v potrave nežiadúce, nakoľko mnoho z nich sú látky, ktoré naše telo nepozná a nevie s nimi pracovať
  1. rastlinnom pôvode potravín, to znamená, že znižujeme príjem živočíšnych prvkov
    ÁNO: čerstvé ovocie, zelenina, celé obilné zrná, strukoviny, orechy, semená
    NIE: mäso, mliečne výrobky, vajcia
  • v prípade, že človek zváži, že mäso mu robí dobre (dobre sa po ňom cíti) a že che prijímať bielkoviny z mäsa a nie zo strukovín tak je vhodné uprednostňovať hlavne mäsá ľahkých rýchlych zvierat, ktorých mäso sa rýchlo trávi (ryby a hydina)
  • faktor celistvosti platí aj tu, ak už sa pre mäso rozhodnete malo by to byť vždy len čerstvé mäso a žiadne polotovary (žiadne šunky, salámy, párky, paštéty, atď.)
  • mliečne výrobky pre nás nemajú žiadne benefity, jediné ktoré áno sú zakysané produkty (žinčica, pravý jogurt, acidofilné mlieko, atď.)
  • vajcia v obmedzenom množstve

AKÉ VÝHODY CRS PRINÁŠA?

  • nižší cholesterol, tlak a cukor v krvi
  • zvrátenie alebo prevencia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami
  • dlhší život
  • lepšiu váhu
  • nižšie riziko vzniku rakoviny a cukrovky
  • môže spomaliť rozvoj pri niektorých typoch rakoviny
  • zlepšuje príznaky reumatoidnej artritídy
  • znižuje zápal v tele
  • zníži váš príjem liekov
  • zníži náklady na stravovanie
  • prispieva k zlepšeniu životného prostredia

A okrem týchto výhod vie byť takáto strava aj veľmi chutná 🙂 Ak ešte nie ste presvedčení, vyskúšajte 30dní na takejto strave a uvidíte sami.

GREGEROV DENNÝ TUCET

Gregerova denná dvanástka je dielom amerického doktora Michaela Gregera. Michael Greger je zástancom celistvej rastlinnej stravy a snaží sa ju propagovať vo vzdelávacom systéme na celom svete. Na mnohých školách medicíny sa totižto dodnes neštuduje nutričné poradenstvo. Okrem iného je autorom stránky www.nutritionfacts.org kde nájdete mnohé zozbierané vedecké štúdie o účinkoch stravy na ľudské telo.

ZÁKLADY VEDOMÉHO STRAVOVANIA

Ak chceme dbať na našu výživu tak je potrebné vedome sa rozhodovať o tom čo jesť, čo nejesť, kedy jesť, kedy nejesť, čo s čím jesť a čo s čím nejesť. Zásady vedomého stravovania teda sú nasledovné:

  • výber vhodných potravín
  • tráviace časy sacharidov, bielkovín a tukov
  • pomer jednotlivých zložiek
  • vzájomná kombinácia jednotlivých potravín

VÝBER VHODNÝCH POTRAVÍN

Pri výbere vhodných potravín musíme dbať na viacero faktorov:

  • náš živočíšny druh – každý tvor v prírode má telo nadizajnované na určitý typ potravy, mäsožravce jedia mäso, bylinožravce byliny, človek je z radu primátov a preto by jeho strava mala vyzerať ako strava iných primátov, preto máme uchopovacie ruky, farebné videnie, sploštené stoličky, tenké črevo 9x dlhšie ako naše telo a kompletné trávenie (od prijatia stravy až po jej vylúčenie) nám trvá 24-48h
    • primáty patria medzi plodožravce (z angl. frugivore) – medzi plodožravce sa radia mäsožravce aj všežravce, ktoré jedia ako základ stravy plody
  • náš zdravotný stav – na základe toho v akom sme zdravotnom stave rozdeľujeme stravu do dvoch kategórii
    • očistná (detoxikačná) diéta – keď sme v stave ochorenia
    • udržovacia diéta – keď sme zdraví a aj naďalej si chceme svoje zdravie zachovať
  • náš genotyp – strava by sa mala líšiť aj naprieč naším genotypom (DNA), ktorý zahŕňa rôzne variácie (obmeny), v praxi to znamená, že sa naše DNA líši v závislosti od:
    • spojenia DNA kódov našich rodičov, takže už tam vznikajú rozdielne predpoklady na stravovanie, v každej rodine sú iné stravovacie návyky
    • krajiny, kde sme sa narodili a kde žijeme (výskumy dokazujú, že aj ak jedinec pochádza z krajiny kde sa stravujú vhodnejšie k svojmu živočíšnemu druhu ako napr. v rurálnych (dedinských) oblastiach a následne sa presťahuje do krajiny, kde sa ľudia stravujú nevhodne, napr. do Ameriky, kde je fast food častým pokrmom, tak sa DNA mení)
    • našich zvykov – v prvom bode bolo spomenuté, že DNA sa mení na základe zmien našich stravovacích návykov, to znamená že prostredníctvom buď nevhodnej zmeny alebo práve nasledovaním nevhodných stravovacích návykov svojich predkov (rodičov, starých rodičov, atď.) sa vieme dopracovať k rôznym ochoreniam

Výsledný výber by preto mal byť preto v prvom rade založený na našom živočíšnom druhu a v druhom rade na našom zdravotnom stave a genotype. Každý by si mal sám zvoliť podľa svojej skúsenosti, ktoré potraviny mu robia dobre a ktoré nie. Po niektorých jedlách sa človek cíti ťažko, po niektorých má bolesti, tie treba vyradiť.

TRÁVIACE ČASY

Každá potravina má svoj tráviaci čas. Poznáme tri základné skupiny potravín:

  • sacharidy
  • bielkoviny
  • tuky

Táto teória pochádza z dielne Dr. Bassa, ktorý je autorom knihy Sekvenčným stravovaním k ideálnemu zdraviu (z originálu: Ideal Health Through Sequential Eating). V tejto knihe popisuje mnohé experimenty, pri ktorých zistil, že ak zjeme jedno jedlo po druhom – sekvenčne – tak v takom poradí ich aj vylúčime. Ďalšie experimenty ho priviedli práve k týmto tráviacim časom. Z jeho praxe sa okrem iného ukázalo aj to, že ľuďom s tráviacimi problémami sekvenčné stravovanie veľmi pomáha. Ak sa rozhodnete inšpirovať sa touto teória, odporúčam vám vyskladať si  dennú stravu od tých najrýchlejšie stráviteľných potravín k tým najťažšie stráviteľnými. Benefity pocítite na vlastnom tele. Časom prídete aj na to, že život je ľahší a krajší na strave, ktorá patrí do kategórií, ktoré sú rýchlejšie stráviteľné, čo je hlavne rastlinná ríša. Tabuľku tráviacich časov je možno nájsť v krátkom receptári celistvej rastlinnej stravy.

POMER JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK

Ako si vyskladať jedálniček tak aby ste mali všetkého akurát? Z výskumov o najdlhšie žijúcich kmeňoch vyplýva, že ich strava sa riadi približne pravidlom 80:10:10.

Sacharidy 80%

Bielkoviny 10%

Tuky 10%

Tieto kmene, konkrétne kmene v Okinawe, Abcházsku, údolí Vilcabamba a v údolí Hunza, sa dožívajú 140-160 rokov. Strava však nie je všetko. Ich dlhovekosť je podmienená spolu 5 faktormi:

  1. Prevažne rastlinná strava (90-99%) a z toho
    – sacharidy 69-73%
    – bielkoviny 10-13%
    – tuky 15-18%
  2. Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu
  3. Dostatok času stráveného na slnku, ktorý zaručuje dostatok vitamínu D
  4. Súdržnosť, každý člen kmeňa je súčasťou komunity a je vážený
  5. Zmysel života, každý má v rámci komunity svoj účel

VZÁJOMNÁ KOMBINÁCIA JEDNOTLIVÝCH POTRAVÍN

Určite ste sa už stretli s teóriou delenej stravy. Tí čo ju máte vyskúšanú viete, že to funguje. Základ je opäť v tom, že čím menej telo zaťažíme, čím menej komplikované jedlá a čím kratšie mu umožníme tráviť, tým viac energie môžeme využiť na sebaliečenie. Preto najjednoduchšie jedlá sú tie najlepšie. Čím menej kombinácii, tým lepšie. Existuje mnoho obmedzení, no ja sa pre svoje psychické zdravie riadim len tými najzákladnejšími. Sú to tipy Dr. Bassa:

  • všetky tipy melónov by sa mali jesť vždy samostatne a na prázdny žalúdok
  • ovocie by malo vždy predchádzať iným jedlám, minimálny odstup je 15 minút, po jedle by sme ho jesť nemali
  • kyslé ovocie by sa malo jesť pred sladkým
  • zelenina by sa mala jesť pred škrobmi
  • tekutiny by sa mali piť len pred jedlom, minimálne 15 minút pred, počas jedla a po jedle by sme piť nemali
  • jedlo by sme mali vždy rozžuť až na tekutinu, uľahčíme tak žalúdku
  • jedlu by sme mali venovať plnú pozornosť

Zdroje:

BUETTNER, D. 2008. Modré zóny. Bratislava: Eastone  Books, 2014. 240 s. ISBN: 9788081092862
CAMPBELL, T. C. a CAMPBELL, T.M. 2004. Čínska štúdia. Bratislava: Aktuell, 2017. 440 s. ISBN: 9788089873029
ENDERS, G. 2014. Taktne o tráviacom trakte. Bratislava: Slovart, 2015. 272 s. ISBN: 9788055609560
GREGER, M. 2015. Ako nezomrieť. Bratislava: Noxi, 2018. 576 s. ISBN: 9788081114922
LONGO, V. 2016. Longevity Diet. Penguine Random House, 2019. 320 s. ISBN: 9781405933940
MORSE, R. 2004. Zázračná detoxikácia. Bratislava: Citadella, 2016. 385 s. ISBN: 9788081820380
STONE, G. 2011. Raději vidličky než nože. Bratislava: Dona, 2013. 214 s. ISBN: 9788073221669
http://drbass.com/index.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Homo_sapiens